Scéna.cz 

Ředitelování bere Iveta Škripková jako „daň z přidané hodnoty“

Bábkové divadlo na Rázcestí pořádá již po čtrnácté Mezinárodní festival loutkových divadel Babkárská Bystrica 2004. Poprvé se tato divadelní přehlídka konala roku 1977. Od té doby se rozrostla do větší podoby. Od roku 1994 se festivalu zúčastňují divadla z okolních zemí. Ředitelkou divadla je Iveta Škripková. V čele divadla stojí od roku 1992. Sama se kromě řízení a přípravě festivalu věnuje režii a dramatizaci známých pohádek, např. Liliputánská rozprávka, Červená čiapočka, Bolko a Bolka, Zahrajte sa s rozprávkami apod. Pracovala pohostinně jako dramaturgyně v Divadle A. Bagara Nitra ještě v rámci spolupráce s režisérom Mariánem Peckom.
„V súčasnosti v tvorbe preferujem jednoznačne témy ženskej literatúry a ženskej skúsenosti, napr. projekt BDNR a univerzity – Predavačky príbehov o slovenskom a americkom ženskom písaní, Babské mystériá, pouličné divadelné predstavenie, v úzkej spolupráci so záujmovým združením žien Fenestra Košice v rámci projektu proti násiliu páchanému na ženách Umlčané svedkyne,“ říká Iveta Škripková a dodává: „Osobne sú mi najbližšie, pochopiteľne, ženské témy a ich akcentovanie. Potom tvorba pre deti v neklasických priestoroch, mimo divadelnej sály, a ako súčasť svojho života prijímam organizovanie, menežovanie, či tzv. riaditeľovanie, beriem to ako „daň z pridanej hodnoty“, nevyhnutnosť, aby tvorba-život fungoval.“

Vystudovala VŠMU Bratislava, katedru dramaturgie a scénaristiky v roce 1985. Na svém kontě má režijně třináct různých (včetně malých i velkých) inscenací.

Jako režisérka máte „řízení“ herců v krvi. V čem je podle vás řízení divadla jiné?
Na riadenie divadla nemusíte byť umelec, tvorca, i keď by ste mali fandiť a obhajovať záujmy umenia a divadla, na prácu s hercami pri réžii – áno.
Jedno i druhé je však práca s ľuďmi, a to rôznych krvných skupín, iných ako trebárs mám ja, a tak si netrúfam povedať, či to vôbec mám v krvi. Tých „ s mojou krvnou skupinou je pár“ a ostatným zrejme pekne leziem na nervy… (Smích!)

Co je pro vás příjemnější – ředitelování nebo režírování?
Režírovanie - práca s hercami, amatérskymi alebo profesionálmi, je úprimnejšie, osobnejšie, a súčasne nemilosrdnejšie, krutejšie voči mne i voči partnerom. Viac sa člověk dozvie o sebe a o svojich omyloch, limitoch. V zásade sa pri réžii nedá ťažiť len z pozície režiséra, i keď mocenské vzťahy fungujú tiež. Ako riaditeľka často odpovedám na otázku, ako vám dopadla premiéra… ačijaviem, mne aj tak nikto pravdu nepovie… Takže beriem viac to druhé.

Obě profese mají jedno společné. Na konci většinou bývá spokojený divák. V případě dětského divadla to platí dvojnásob. Děti jsou ve své spontánnosti upřímné. K tomu všemu stojí Iveta Škripková v čele prestižního festivalu.

Můžete přiblížit jeho přípravy.
Prípravy trvajú viac ako rok. Pracuje na nich celý štáb ľudi z nášho divadla. Od produkcie cez ateliéry a ekonomický úsek, umelecký súbor. Spolupracujú mnohí iní, z oddelenia kultúry nášho zriaďovateľa (Banskobystrický samosprávny kraj – pozn. red.) z rôznych kultúrnych inštitútov, divadelných ústavov a Ministerstiev kultúry krajín V4, tentoraz aj z Ameriky, keďže máme hostí z Atlanty. Čiže je to pestré, živé a niekedy nepredvídateľné, najmä z hľadiska finančného, stále pracujeme v systéme, v ktorom do poslednej chvíle nevieme výsledky fiannčnej podpory niektorých štátnych alebo zahraničných fondov na podporu kultúry…
Každá príprava takéhoto podujatia má približne rovnaký scenár, presvedčovanie zdopovedných o zmysle podujatia a ideách, získavanie fondov na výdavky podujatia a organizovanie konkrétnych udalostí a priebehu podujatia. Zmyslom je jedno – aby sa ľudia cítili fajn a necítili, čo všetko nás to stálo.

Dovedete si představit realizaci takovéto přehlídky bez internetu?
Je to skvelý vynález, obzvášť teraz, keď komunikujeme s Amerikou, to nesmierne oceňujem. Bez internetu by to v dnešnej době nešlo.

Jistě máte mezi divadelníky za tu dobu spoustu přátel. Můžete prozradit – na které představení se nejvíce těšíte, případně, jaké můžete doporučit divákům?
To je ťažké odporúčať, závisí od osobného vkusu… Určite odporúčam všetky predstavenia našich českých kolegov, tie sú vždy kvalitné a živé, tohoto roku k nám po prvýkrát príde Klicperove divadlo s Prodanou nevěstou, na to sa veľmi tešíme… aj preto, lebo nejde o bábkové divadlo, ale potzvrdzuje to rozširovanie limitov a prispieva k divadelnosti festivalu.
Zavítajú opäť Buchty a Loutky, Drak, nový je súbor ANPU a Líšeň, Farma v jeskyni. Je na čo sa tešiť. Skvelí budú určite Poliaci, napr. Cirkus Dekameron vo výklade P. Tomaszuka, divadelne podnetný je aj Kubo nášho divadla v réžii M. Pecka. Nehovoriac o americkom predstavení Avanti, Da Vinci, výborného Centra pre bábkové umenie v Atlante, a tiež o francúzskom súbore Arketal.
Kto miluje detské predstavenia, nech príde na všetky slovenské divadlá od divadileka A. Anderleho po košický súbor alebo maďarské predstavenia.

Jednou ze zvláštností festivalu je „polnočná divadelná polievka“ v šapitó. Bude i letos? Můžete prozradit, kdo bude šéfkuchařem?
„Bola to tzv. Peckova polievka, ktorú varila naša pani Julka na jeho želanie… a to veru nebude. Festival zmenil určenie šapitó. Stal sa z neho divadelný stan, ďaľší divadelný priestor (ktorý nám chýba v BB, prestavba nášho divadla sa zastavila). V stane budú prebiehať regulérne predstavenia divadelných súborov, takže sa z neho stal iný priestor. Na polievku nevydalo, ale pán Pecko pripravuje iné prekvapenie, v podobe finále na záver festivalu.

Na webových stránkách vašeho divadla mě zaujaly Netradičné projekty. Nemáte obavu, že se stanou tradičními?
Máte zrejme na mysli náš projekt spolupráce s Detským krízovým centrom alebo Univerzitou Mateja Bela. Nemám obavu, to by sa museli stať samozrejmosťou aj inde, nielen v našom divadle. A to sa nestane. Na škodu věci, samozrejme.

Symbol festivalu Babkárská Bystrica 2004 se jmenuje Pútnik. Pochází z období mezolitu, kdy ho vytvořil prehistorický člověk. Přejme festivalu, aby ho tento praprapradávny Pútnik provázel ve třetím tisíciletí. „Tento ročník festivalu je náš Pútnik vytetovaný na ľudskej dlani, želáme nám i všetkým hosťom, aby v nich po festivale ostala aspoň malá stopa, zážitok… niečo čo sa zadrie pod kožu, niečo čo má pre každého svoj konkrétny zmysel,“ uzavřela ředitelka Iveta Škripková.